|
Trváca, 60-150 cm vysoká bylina, celá plstnato chlpatá, miestami so zväzočkami hviezdicovitých trichómov. Byľ je priama, slabno rozkonárená, listy stopkaté, srdcovito trojuholníkovité, 3-5 laločnaté, nerovnako zúbkaté, horné menšie, všetky po obidvoch stranách hodvábne alebo sivo plstnaté. Prílistky sú čiarkovité, asi 1 cm veľké, rozstrapkané, plstnaté. Strapcovité súkvetie je zložené z koncových kvetov vyrastajúcich z pazúch listov. Majú až 50 mm v priemere. Kalištek je z 8-10 vajcovitých listeňov, kalich asi dvakrát dlhší ako kalištek. Korunné lupienky sú obráteno srdcovité, plytko vykrojené, hodvábne, biele alebo ružovkasté. Semenník aj plod je plstnatý. Kvitne od začiatku júla do polovice septembra. I.lekársky kvitne asi v júli až auguste. Ako včelárska rastlina sa uvádza medzi peľonosnými bylinami. Jeho nevýhodou však je, že kvety sa roztvárajú medzi 8. až 9.hodinou ráno, aj to len asi na tri hodiny.
Európsko - ázijský (západoázijský) druh mierne kontinentálnych oblastí, u nás rozšírený len v najteplejších nížinách a pahorkatinách. Má rád hlboké, humózne, mierne slané a striedavo vysychavé pôdy, aké nachádzame na riečnych terasách. Svetlomilná rastlina, ktorá má optimum výskytu v spoločenstvách bezkolenca belasého (zväz Molinion) a okrajoch slanísk (zväz Puccinelion distantis), len zriedkavo i v pobrežných kriačinách.
Zo zámen pre listovú a koreňovú drogu treba uviesť príbuzný slezovec durínsky (slézovec durynský - Lavatera thuringiaca L.), ktorý rastie na chránených miestach ako ibiš, nie však na slaných pôdach. Nie je natoľko sivoplstnatý, kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. Namiesto pravého ibišového koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej (Ibiša ružového - Alcea rosea L.). Rastliny vyzerajú výrazne odlišne, koreň t.ružovej je na povrchu sivší, na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. Nesprávne apertovaný koreň (najmä ak sušením dostal neprípustne tmavú farbu) sa niekedy posýpa kriedou, vápnom alebo sadrou. Všetky tieto "škrášlovania" sú zakázané a liekopisy ich vylučujú chemickým dôkazom. Z praxe sú známe zámeny - resp. omyly, najmä pri sušení vo veľkom, s koreňmi ľuľkovca zlomocného. Odlíšenie je nevyhnuté - Ľuľkovec je prudko jedovatý (obsahuje alkaloidy).
|
