|
Trváca, iba 5-10 cm vysoká rastlina s krátkym hrubým podzemkom a dlhými poliehavými zakoreňujúcimi poplazmi. Listy utvárajú prízemnú ružicu, sú obličkovito okrúhle až široko vajcovité, na báze srdcovité, vpredu slabo končisté až zaokrúhlené, na okrajoch husto vrúbkované, roztrúseno chlpaté až lysé. Prílistky sú široko vajcovité, končisté, celistvookrajové alebo na vrchu žľaznato brvité. Kvety vyrastajú na dlhých stopkách (v strede stopky s dvoma listeňmi), sú obojpohlavné, súmerné, voňavé. Kališné lístky sú vajcovité s odstávajúcimi príveskami. Korunné lupienky sú tmavofialové, na báze biele s fialovou ostrohou. Plod je krátko a husto chlpatá tobolka. Kvitne v marci až apríli. Opeľovanie kvetov fialiek obstarávajú včely, ktoré láka najmä príjemná vôňa. Kvety však obsahujú aj medovú šťavu.
Hemikryptofyt, rozšírený v mediteránnej až miernej a oceánickej oblasti Európy. Rastie na svetlých, na minerálne látky bohatých stanovišťiach, ba krovinatých stráňach a v humóznych lesoch od nížin do podhorského stupňa. Vyskytuje sa v roznych spoločenstvách triedy Querco - Fagetea a radu Prunetalia.
Celá čeľaď fialkovitých rastlín má u nás iba jeden rod - fialku, Viola L., z čoho si možno urobiť predstavu, aký je tento rod pestrý. Fialky u nás rastú asi v 30 druhoch (vo svete celkove asi 400). Mnohé z nich majú ešte rozličné odrody, a preto ich botanicky vie správne určiť niekedy len skúsený odborník. F. voňavej sa podobá viac druhov - treba si všimnúť botanický opis, hlavným znakom je vôňa, ktorú nemá takmer ani jeden príbuzný druh a vyrastanie listov priamo z podzemka.
|
